29. novembra 2025 som mal česť stáť na pódiu v nádhernom Primaciálnom paláci v Bratislave. Historické steny, krištáľové lustre, jemný šum očakávania a stovky zvedavých tvárí. Spoločne s kolegom, psychológom a profesionálnym koučom Daliborom Bednaříkom sme otvorili tému, ktorá je tak obyčajná, až je neuveriteľne prehliadaná: psychológia vyjednávania.
Vyjednávanie nie je len o zmluvách, miliónových rokovaniach či boardroomoch s výhľadom na mesto.
Je to disciplína, ktorá nás sprevádza od rána do noci.
- Kto pôjde prvý do kúpeľne.
- Kto odvezie deti do škôlky.
- Dovolenka – hory, bicykel alebo svokrovci (ťažká liga).
- V práci, v tíme, pri e-mailoch, keď povieš „môžeme sa o tom pobaviť zajtra?“.
- V partnerstve, doma, v biznise.
Denne vyjednávame 8–10 krát. Aj keď si to neuvedomujeme.
A keď nevyjednávam, vlastne jedným dychom hovorím: „Pokojne vyjednávaj za mňa.“
Je to, akoby som položil vlastné karty na stôl a dodal: „Urob to za mňa, snáď to dopadne dobre.“
Lenže ono to často nedopadne.
Prečo?
Pretože keď druhým prenechávame rozhodovanie o veciach, ktoré sa týkajú nás,
dobrovoľne odovzdávame svoj vplyv, hranice, potreby a tým aj kus seba.
A keď dlhodobo nedostávam to, čo chcem a čo potrebujem,
nevyhnutne sa to začne premietať do:
- sebahodnoty,
- sebavedomia,
- autonómie,
- pocitu vplyvu na vlastný život,
- integrity.
To, ako vyjednávam, často kopíruje to, ako žijem.
A celá konferencia o duševnom zdraví sa niesla v tomto duchu:
vyjednávanie nie je technika… je to mentálny stav.
Umenie prejsť cez “NIE” – tam sa začína vyjednávanie
„Čo urobíš, keď počuješ NIE?“
Pre mnohých je NIE stopkou, koncom, zatvorenými dverami.
Pre profesionálneho vyjednávača je to naopak pozvánka a začiatok vyjednávania.
NIE často znamená:
- ešte nemám dáta
- nerozumiem tvojmu zámeru
- tvoja hodnota mi nie je jasná
- moment nie je vhodný
NIE je brána, ktorú netreba búrať.
Treba ju pochopiť, porozumieť, preskúmať, rozvinúť dialóg.
Vo vyjednávaní je to ako pri športe – keď príde odpor, posilňuješ. Sval bez záťaže nerastie. Vyjednávanie bez „NIE“ neexistuje.
Vyjednávanie je ako DNA – u každého jedinečné
Na evente som otvoril ešte jednu kľúčovú myšlienku:
Vyjednávanie je vysoko kontextuálne. Je špecifické ako odtlačok prsta, ucha či DNA.
To, ako vyjednávaš ty, nemusí fungovať u tvojho kolegu.
To, čo platí na partnera doma, nemusí fungovať na klienta.
To, čo zaberalo včera, nemusí zabrať zajtra – pretože kontext, emócie, sila vzťahu, riziká a potreby sú vždy iné.
Vyjednávanie je živý organizmus.
Mení sa podľa situácie, tlaku, pripravenosti, protistrany aj vnútornej energie.
A presne preto nie je možné naučiť sa jeden univerzálny trik.
Skúsený vyjednávač nepracuje s frázami, ale s vnímavosťou, citom a psychológiou človeka oproti sebe.
Duševné zdravie a vyjednávanie – spojenie, ktoré sa dlho ignorovalo
V Primaciálnom paláci som videl ľudí, ktorí prišli počúvať nielen preto, že chcú uzatvárať lepšie dohody. Prišli preto, že chcú žiť lepšie životy.
A tu je pointa, ktorú som im odovzdal s celou vážnosťou aj ľahkosťou:
Schopnosť vyjednávať je forma starostlivosti o seba.
Nie agresia.
Nie manipulácia.
Nie ego súboj.
Ale zdravé:
„Toto potrebujem. Ako to vieme urobiť, aby to bolo výhodné pre nás oboch?“
Keď sa učíme vyjednávať, neučíme sa len argumentovať. Učíme sa počúvať, rešpektovať, nastavovať hranice a povedať aj nepopulárne NIE. A práve to má obrovský dopad na mentálne zdravie človeka. Myšlienka, ktorá vo vzduchu v paláci zostala visieť ešte dlho…
Ak nevyjednávam, niekto iný vyjednáva za mňa.
A život sa deje, no nie mnou, ale predo mnou. A to je moment, kde stojí za to začať.
Niekedy stačí prvá veta.
Niekedy prvé malé NIE.
Niekedy prvý odvážny rozhovor pri kuchynskom stole.
A niekedy prvý večer na konferencii o duševnom zdraví.
Nech nám to vyjednáva 🤝
