Nedávno som mal česť vystúpiť na výnimočnom podujatí s názvom „O čom sa nehovorí“, ktoré organizovala Karin Zvalová. Na jednom mieste sa stretli psychológovia, právnici, HR špecialisti a ja – z pozície profesionálneho vyjednávača.
Moja prednáška mala jasný, no o to náročnejší podtitul: Vyjednávanie na pracovisku, ktoré sa správa ako bojisko.
Na vyjadrenie všetkého podstatného som mal presne 25 minút. Niečo sa zmestilo, no oveľa viac, pochopiteľne, nie. Toxicita na pracovisku je totiž hlboká téma, ktorá je síce všadeprítomná, no v biznisovom svete sa o nej často taktne mlčí. Preto by som sa chcel o tie najdôležitejšie myšlienky a praktické rady podeliť s vami práve tu.
Toxické prostredie nie je len nepríjemnosť, je to biznisové riziko
Keď sa povie „toxické pracovisko“, mnohí si predstavia len nepríjemného šéfa alebo ohováranie pri kávovare. Realita je však omnoho tvrdšia. Ak sa firma zmení na bojisko plné intríg, skrytej agresie, ignorácie či neustáleho tlaku, dopady sú masívne.
Ako vyjednávač vidím, že nefunkčná komunikácia a konflikty majú obrovský finančný, kapitálový a reputačný dopad na firmy, organizácie a v neposlednom rade na zdravie jednotlivcov. Ľudia strácajú motiváciu, odchádzajú alebo v horšom prípade vyhárajú.
Ako bývalý krízový policajný vyjednávač viem, že na každom bojisku – či už ide o reálnu krízu na ulici, alebo o toxický konflikt v korporáte – platia podobné pravidlá prežitia a deeskalácie.
Ako teda reagovať a vyjednávať v prostredí, ktoré pripomína bojovú zónu?
4 kroky, ako vyjednávať na pracovisku
1. Udržte emócie pod kontrolou (Nenechajte sa vtiahnuť do vojny)
Toxický kolega alebo útočný nadriadený môže podvedome čakať na vašu reaktívnu emóciu – hnev, krik, defenzívu či plač. Ak odpoviete agresiou na agresiu, bojisko iba nakŕmite a konflikt eskaluje. V krízovom vyjednávaní platí pravidlo: oddeľte človeka od problému. Predtým, než odpoviete na útočný e-mail alebo reagujete na porade, predýchajte to. Reagujte na fakty, nie na tón hlasu.
2. Používajte taktickú empatiu a aktívne počúvanie
Empatia neznamená, že s druhou stranou súhlasíte. Znamená to, že sa snažíte pochopiť jej motívy. Prečo sa ten človek správa ako na bojisku? Má strach o svoju stoličku? Chce si niečo dokázať pred vedením? Keď namiesto protiútoku položíte otvorenú otázku typu: „Vnímam, že ťa táto situácia znepokojuje. Čo presne potrebujeme urobiť, aby sme tento projekt posunuli vpred?“, meníte dynamiku rozhovoru z boja na spoločné hľadanie riešenia.
3. Jasne a pevne stanovte hranice
Vyjednávanie nie je o tom, že budete neustále ustupovať, aby bol pokoj. Naopak. Ak niekto prekračuje hranice profesionálneho správania, musíte ho zastaviť – ale bez emócií a argumentačných faulov. Hranicu nastavíte vecným pomenovaním reality: „Rád si vypočujem tvoj konštruktívny názor, ale poprosím ťa, aby si na mňa nezvyšoval hlas. Môžeme pokračovať, keď zmeníme tón rozhovoru.“
4. Hľadajte skryté záujmy, nie rigidné pozície
Na bojisku väčšinou každý kope za svoju „pozíciu“ („Bude to takto, lebo som to povedal“). Vyjednávač však hľadá skutočný „záujem“ (Prečo to ten človek chce? Čo je jeho skutočným cieľom?). Ak odhalíte skrytý záujem (napr. potreba uznania, ušetrenie rozpočtu alebo strach zo zlyhania), dokážete nájsť riešenie aj tam, kde to predtým vyzeralo ako neriešiteľná patová situácia.
Téma toxicity a vyjednávania v náročnom firemnom prostredí je mimoriadne živá. Som nesmierne rád, že sa o nej začína hovoriť nahlas a že ako odborníci z rôznych oblastí dokážeme prepájať naše skúsenosti pre dobro firiem aj zamestnancov.
Verím, že každá takáto diskusia posúva naše slovenské pracovné prostredie k lepšiemu.
Pracovisko by nemalo byť bojiskom. Ale ak ním už je, naučme sa na ňom komunikovať tak, aby sme z neho odišli s čistým štítom, dosiahnutými cieľmi a zachovaným duševným zdravím.
Nech nám to vyjednáva
