Za 24 rokov služby v Policajnom zbore som prešiel rôznymi útvarmi. Od výkonu služby pochôdzkára v teréne, cez operatívu na kriminálnej polícii, Pohotovostný policajný útvar, člena tímu krízovej intervencie a posttraumatickej starostlivosti až po člena tímu krízového policajného vyjednávania.
Každá funkcia, každá situácia, každá akcia ma naučila niečo nové.
V praxi, kde nestačí mať len odvahu, ale hlavne jasnú a čistú myseľ, schopnosť čítať situácie, režírovať vlastné emócie, zvládať tlak a rozhodovať sa rýchlo a presne.
Bola to škola mentálnej odolnosti, psychológie človeka, komunikácie pod stresom a rôznych taktík. Vzdelával som sa neustále – rôzne odborné semináre, výcviky, taktické tréningy, psychologická príprava. Výživne som využíval možnosti vzdelávania v rezorte Ministerstva vnútra a taktiež rôzne súkromné vzdelávacie aktivity v čase osobného voľna.
Získané zručnosti som si odžil. A to s hlavou, ktorá musí ostať čistá aj v chaose. Hmm … Mierne si budem teraz protirečiť. Musí ako musí. Nebudem klamať, keď poviem, že aj chaos a chyby boli súčasťou môjho učenia.
Pracoval som na rôznych policajných útvaroch, kde nestačilo hrať na emócie, musel si s nimi vedieť narábať. Tam sa testuje, čo je človek zač. OK, párkrát som to mal chuť zabaliť. A práve v tomto prostredí sa zrodilo moje pochopenie pre vyjednávanie. Vyjednávanie to skutočné. Nie ako manipuláciu, ale ako umenie porozumenia, ovládania napätia, sebaregulácie, deeskalovania konfliktov a budovania mostov dôvery tam, kde zdanlivo žiadne nie sú.
A potom prišiel zlom.
Rozhodol som sa ukončiť služobný pomer v Policajnom zbore. Uniformu som zavesil na klinec, ale schopnosti a skúsenosti nie. Tie som si zobral so sebou. A rozhodol som sa, že ich prenesiem do sveta, kde sa tiež každý deň vyjednáva. Do sveta biznisu, športu a medzi ľudí, ktorí chcú dosiahnuť niečo viac.
Nie je to až taký rozdiel, ako si mnohí myslia. V biznise sa nepracuje so strelnou zbraňou, ale s inými zbraňami. Ego, emócie, bloky, strachy, pozície, limity, presvedčenia. V športe nie je kríza v miestnosti, ale v hlave hráča, ktorý stratil istotu. A medzi partnermi, kolegami či lídrami sa nevyjednáva len o faktoch, ale aj o emóciách, záujmoch, motiváciách, hodnotách, rešpekte a dôvere.
Vyjednávanie je univerzálny jazyk.
A ja som sa ho naučil v najtvrdšej škole. A stále sa budem učiť. Pretože umenie vyjednávať je nekončiaci proces.
Dnes pomáham podnikateľom zvládať náročné vyjednávania, športovcom znovu objaviť ich vnútornú silu, firmám vybudovať funkčnú kultúru vyjednávania a ľuďom nájsť slová tam, kde je účastný hnev, strach, nemennosť pozícii či stres.
Už nepotrebujem kuklu, pištoľ, samopal, nepriestrelnú a taktickú vestu ani uniformu. Avšak slovo, pozornosť, schopnosť počúvať, skladať stratégie, prepájať techniky vyjednávania a mnoho ďalšieho som si ponechal.
Dnes už nevchádzam do policajných akcií, ale do biznis miestností.
A stále robím to isté … Vytváram bezpečný, hodnotný priestor na riešenie zdanlivo neriešiteľného.
Preto som si založil vlastnú značku. Preto prednášam, trénujem, konzultujem, koučujem a tvorím tréningy vyjednávania, ktoré sú postavené na reálnych skúsenostiach – nie len na teórii.
V súčasnej dobe je moja misia ukázať ľuďom, že aj ten najťažší krízový rozhovor, to najnáročnejšie vyjednávanie sa dá zvládnuť, ak vieš, ako na to. Ak si pripravený.
Pretože lepšie je byť pripravený ako prekvapený.
⸻
Z policajného útvaru rovno do biznis miestnosti.
Nie je to bežná cesta.
Ale je moja.
S úctou,
Majo.
