Spolupráca medzi mnou a Daliborom Bednaříkom, profesionálnym koučom a psychológom, je príbeh, ktorý sa začal písať pred približne dvoma rokmi. Vtedy som ešte pôsobil v rezorte Ministerstva vnútra ako krízový vyjednávač a hoci som mal za sebou roky špičkového vzdelávania v rámci štátu, cítil som, že môjmu arzenálu nástrojov ešte niečo chýba. Potreboval som viac.
Dalibora som objavil ako experta,
ktorý rozumie systemike, polaritám, neurologickými úrovniam, rozbaľovaniu motivácií, a tiež evolučným mindsetom. Jeho nástroje a metodiky mi dávali obrovský zmysel. Napriek tomu, že som mal prácu, ktorá si vyžadovala plné nasadenie, investoval som svoj osobný voľný čas, dovolenky a vlastné financie do vzdelávania u neho. Ak chceš byť majster v čomkoľvek, jednoducho to musíš takto robiť.
Dva roky som sa zúčastňoval jeho kurzov. To, čo začalo ako profesionálny vzťah, postupne prerástlo do priateľstva. Pamätám si jeden kurz, keď mi Dalibor počas obeda povedal:
„Majo, čo robíš večer po kurze? Idem na námestie SNP zapískať. Nechceš sa pridať?“
Pískať som síce neplánoval, ale išli sme. Po akcii sme si dali večeru, kecali o živote a postupne sme spolu začali tráviť viac voľného času – bike, otužovanie, meditácie (rozumej cigary a sem tam rum). O práci sme sa bavili minimálne. Práve to, že sme obaja vedeli, kedy vypnúť a rešpektovať oddych, bol základ nášho vzťahu.
Posun do súkromného sektora
Keď som opustil štátnu službu a začal vyjednávať pre súkromný sektor, dopyt po mojich službách rástol. Postavil som rôzne služby a projekty a vravel si: „OK, ide to fajn, som spokojný.“ Ale niečo mi našepkávalo:
„Majo, čo tak spolupráca s niekým?“
Na druhej strane však zaznievalo: „Nie, nepotrebuješ to, ideš na to sám, nikto ti to nebude kaziť.“
Mozog a jeho funkcie si robili svoje. Tento vnútorný zápas som si hádzal niekoľko mesiacov, až to dozrelo. Vedel som, že ak niekoho pozvem do spolupráce, bude to Dalibor.
Ako som oslovil Dalibora
V jeden zimný večer sme sa stretli na indický čaj. Pri pohodovej debate som to na neho „vystrelil“. Odpoveď ma potešila: „Ideme do toho.“
Dnes spolu pracujeme na tréningoch, kde každý z nás prináša svoju špecializáciu. Ja som stále profi vyjednávač, a Dali je stále profi kouč a psychológ, ktorý dokáže priniesť nástroje, čo zdvihnú vyjednávanie na ešte vyššiu úroveň.
Čo ďalej?
Táto spolupráca je dôkazom toho, že dve hlavy s rôznymi expertízami môžu priniesť veľké veci. Teším sa z našich spoločných tréningov, kde vám ukazujeme, že vyjednávať sa dá nielen efektívne, ale aj s rešpektom a systémom.
Ak chcete zažiť naše tréningy alebo si ich priviesť priamo do svojej firmy či tímu, sme tu pre vás. Pretože bez vás – makačov, ktorí chcú byť lepšími vyjednávačmi, by to nešlo.
Majo
